Včeličkovo
Včeličkovo
Ďaleko v hustom tmavom lese, kde nikto nikdy nechodí, sa skrýva malá krásna čistinka, zaliata slniečkom. Avšak toto nie je obyčajná čistinka. Žijú tu svorne zvieratká v zázračnej dedinke. Viete prečo je zázračná? Lebo všetky zvieratká, ktoré do nej vojdú a zostanú tu bývať, sú rovnako veľké. Z veľkej srnky sa tu stane malá srnka ako slimáčik. A to všetko pre to, aby sa veľké zvieratká mohli hrať s maličkými.
Len čo sa sem pozrieme, vidíme malé krásne domčeky z hríbov, ďalšie domčeky zmajstrované v kmeňoch mohutných stromov a nenápadné domčeky ukryté v zemi. Práve je ráno a pravdaže aj zvieratká majú vlastnú školu. Všetky zvieratká si tu nažívajú v pokoji a v harmónii.
“Crrrrrrrrn“ zvoní zvonček, čo značí, že sa začína ďalší školský deň. Veselí žiaci si sadajú do svojich lavíc a netrpezlivo čakajú, čo ich bude dnes pani učiteľka sova Hanka učiť. Verní kamaráti slimák Hugo, korytnačka Nika a mravec Fero sedia pri sebe a sledujú všetko naokolo.
Zrazu sa otvorili dvere. Všetci sa pozreli smerom k dverám a čakali, čo sa bude diať. Veď už boli v triede všetci... Ale nikoho nevideli, len slniečko vo dverách. Z diaľky započuli "Bzzzzzzzz“ a zo slniečka vo dverách sa vynorila maličká včielka. Bola krásna, oblečená v žltom kabátiku z čiernymi prúžkami. Dnes práve nastupovala do škôlky. Iba nedávno sa nasťahovali do tejto krásnej dedinky. O novej spolužiačke nikto nič nevedel. Všetci sa jej však báli, lebo mala veľké žihadlo.
“Bzzzzz“, letí včielka a zamieri k našim kamarátom. "Ahoj, ja som Julka“, povedala tenkým hláskom, ktorý sa jej triasol od strachu z nového prostredia.
Naši kamaráti Hugo, Nika a Fero sa pomaličky posunuli dozadu a ostali ticho stáť. Julka sa na nich smutne pozrela a odletela do kútiku, kde si sadla ďaleko od ostatných zvieratiek. Po líčku jej pomaličky stekala malá slzička, lebo sa s ňou nechcel nikto skamarátiť.
Pani učiteľka Hanka dnes vysvetľovala zvieratkám ako rastú kvietky a ako sú potrebné práve maličké včielky, aby mohlo všetko správne fungovať. V tom mravec Fero pochopil, že včielka Julka napriek veľkému žihadlu nemôže byť zlá. Pozrel na ňu a pomyslel si, že za ňou pôjde.
"Aaaaahoj“, bojazlivo povedal a dodal: "ja som Fero“. Nadýchol sa: "ty si sem odkiaľ prišla?“ spýtal sa nesmelo.
Julka mu smutne vyrozprávala svoj príbeh: "zlí ľudia vyrúbali všetky stromy a zničili naše domčeky, tak sme sa museli všetci rozdeliť a nájsť si nový domov. Moji rodičia sa dozvedeli o tejto čarovnej dedinke, tak sme sa sem vybrali“. Keď dokončila rozprávanie, bolo vidieť, že ju to trápi. Fero včielku chytil za rúčku a zobral ju zo sebou k svojim kamarátom. Predstavil Julku a porozprával im jej príbeh. Pani učiteľka Hanka pozorovala, čo sa deje. Usmiala sa a bola veľmi rada, že si jej nová žiačka našla kamarátov. "Ako pekne spolu sedia“, povedala si. Keď sa všetci s malou včielkou zoznámili, pozorne počúvali rozprávanie pani učiteľky Hanky o dôležitej práci ich novej kamarátky včielky. Bolo to tak zaujímavé, že si ani nevšimli koniec hodiny. Zrazu počuli hlasné "crrrrrrn“. Zvieratká poskočili na stoličkách, tak sa naľakali.
"Na dnes to bolo všetko“, povedala Hanka. Pohladkala svoje detičky a pustila ich hrať sa. Zvieratká vzali medzi seba aj včielku Julku a hrali sa spolu. Uvedomili si, že ju nemôžu odsudzovať len preto, že je iná.
Včielka medonostná
STAVBA TELA :
Väčšina včiel je husto zarastená chĺpkami.
Významným znakom včiel je článok labky na zadných nohách, ktorý je porastený hustým kefovitým ochlpením.
Majú zložené oči, ktoré sú veľké a holé.
Samci majú veľmi veľké oči.
Tykadlá sú lomené.
Všetky druhy majú dobre vyvinuté krídla.
Včela má asi 2-3 cm a 6 nôh. Na konci tela má žihadl ,ktorým sa obraňuje .
Od vajíčka po dospelý hmyz prechádza viacerými štádiami. Z vajíčok sa po troch dňoch vyliahnu larvičky, larvičky rýchlo rastú zásluhou materskej kašičky, ktorou sú kŕmené neskôr sú kŕmené nektárom a peľom. Larválne vývojové štádium matky trvá 5 dní, robotníc 6, trúda 7 dní. Po ňom včely larvu, ktorá sa z pôvodnej mesiačikovite stočenej polohy vzpriami, zaviečkujú. Štádium vzpriamenej larvy trvá pri matke a robotnici 2dni, pri trúdovi 3 dni. Nasledujúce štádium kukly, z ktorej sa vyvinie dospelý hmyz, trvá pri matke 6 dní, pri robotnici 10 a pri trúdovi 11 dní. Pri priaznivej vývojovej teplote ( 35 o C) celkový vývoj robotníc trvá 21 dní, matky 16 dní a trúdov 24 dní. Nižšia teplota má za následok predĺženie času vývoja.
KRÁĽOVNA:
Kráľovná žije až 2-5 rokov, robotnice 1-9 mesiacov, no a trúdy žijú asi 60- 100 dní.
Kráľovná je dlhá 22 mm, trúdy 20 mm, robotnice 16 mm.
Kráľovná je tmavá a poznáme ju podľa dlhého bruška s mohutným žihadlom, trúdy sú dlhšie ako robotnice a žihadlo nemajú, robotnice sú tmavo pruhované.
Kráľovná šíri okolo seba zvláštnu vôňu – feromón, ktorý zabraňuje larvám robotníc vyvinúť sa na novú kráľovnú. Keď kráľovná zostarne a feromón zoslabne, začnú robotnice budovať bunky, v ktorých vychovajú niekoľko budúcich kráľovien. Ak sa kráľovná cíti stará nakladie vajíčka, z ktorých sa neskôr vyliahne prvá malá kráľovná, ktorá pozabíja ostatné. Matka odletí z úľu a zoberie si zo sebou zástup robotníc, ktoré vybudujú nový úľ, v ktorom bude matka žiť.
VÝZNAM:
Najväčší úžitok zo včiel je opeľovanie kvetov.
Včely pri hľadaní potravy opeľujú kvety. Pri zbieraní nektáru a peľu z kvetov zostáva na chĺpkoch včiel zachytený peľ, ktorý sa pri návšteve ďalších kvetov mimovoľne prilepí na ich lepkavú bliznu. Takto nastáva opelenie.
VČELIE PRODUKTY:
Med : Srdce každého včelára sa rozbúcha , keď nadíde deň vytáčania medu a keď z medometu vyteká cenný včelí med. V čelí med pomáha najmä pri liečení porúch trávenia, dýchania a krvného obehu.
Včelí jed : Včelie pichnutia majú aj priaznivé účinky. Najmä pri reumatických ochoreniach pôsobí včelí jed ( apitoxín ) liečivo a utišujúco.
VOSK : Včely produkujú vosk v podobe voskových šupiniek. Tento vosk produkujú prostredníctvom žliaz na spodnej strane štyroch článkov bruška. Slúži na budovanie plástov v hniezde. Získaný vosk sa vymieňa za medzistienky. Medzistienky sú tenké dosky z čistého vosku , na ktorých je vyrazený vzor robotničích buniek. Medistienku včely v úli vystavajú na plast.
PROSTREDIE:
Včela medonosná pôvodne žila v dutinách stromov. Je to jeden z mála druhov hmyzu, ktorý sa podarilo udomácniť. Dnes ich chováme v úľoch. Keby sa niekto rozhodol, že si bude doma chovať jednu včielku len tak pre radosť, bol by veľmi prekvapený. Včela je hmyz spoločenský – sama uhynie. (Včelári vravia, že zomrie.) Vo väčších úľoch môže byť aj vyše stotisíc včiel.
